...
najhoršie je vstávať s pocitom,že si opať dýchal v mojom sne
hľadel mi do očí a miloval..
zazvoní budík a ja neviem a bojím sa či tu ešte si
či spíš vedľa mňa..
otvorím oči a nie si tu ani len voňa
len moj sen vo mne
len moje hlasné ticho
...
obťažkaná ilúzia cigaretového ukľudnenia
veľa dymu v pľúcach
v srdci tma a horko
odmietam tie posledné kúsky za ktorími som kedysi utekala
išla som si zlámať nohy a túžbu
a dnes je to také prázdne
také zbytočné
musela som prísť až sem aby som pochopila
aká som bola hlúpa a marnivá
a ako jediné čo na tom celé malo zmysel sa už zmyslom nikdy nestane
ušiel mi vlak a mne ostal lístok v ruke za ktorý som dala posledné drobné
už nezachytím tu voňu jari čo fúkala spoza okna na naše telá v objatí
už nenavrátim tu chvílu kedy si ma miloval,veril mi a dúfal..
nezaslúžim si ani kúsok
ani tvoj pohľad
ani slová
ani len to tvoje -možno-(na ktoré som sa vždy hnevala)
už mi nechýbaš tak ako kedysi
lebo viem,že už aj to chýbanie je príliš pre mňa čo si možem dovoliť pocitiť..
...
táto zima je dlhá a dusná
neviem ako sa z nej vyhrabem
striasa ma do kostí
v srdci zas prázdno ako v regaly výrobkov po zlacnení
vstávanie do príliš skorého dňa bez pohľadu spoza dverí
bez tepla ktoré si nechával na tvojej polovičke postele
a bez tvojho -ľúbim ťa- v tescu v uličke kde som sa cítila zmetene a nerozhodne
(no woman no cry)