Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
Klamem sa rozumom,
ale ked on mi tak dobre rozumie.
Pohladza moje vstavanie myslienkou
na nespominanie...
Ako plynie den
obcas ked sa prichytim osamote
hladam ta v dave
v zimosivych tvarach ludi...
Ani jeden mi vsak nepovie
jedinym pohladom to po com prahnem...
A mozno sa aj toho bojim,
ze by sa predsa niekto taky nasiel...
Bojim sa,
ze sa zalubim
do ineho pohladu
nez som citila z teba.
A opat srdce pise tieto riadky..
pomozem si ked tak milujem spomienkove
milovanie na teba?
A mozno mi ani nechybas ty tak
ako
uplne bezvyznamno/vyznamny clovek
z davu,
ktory mi tak moc daruje na pockanie..
Chyti ma pevne za ruku
pobozka objatim
a povie
pod som mnou
darujem ti odpovede.....a prestanem sa bat...
