(Ne)cool časy

Autor: Zuzana Hlatka | 20.1.2012 o 11:40 | (upravené 20.1.2012 o 13:05) Karma článku: 2,46 | Prečítané:  512x

Človek si dokáže zvyknúť na všetko...časom...alebo aj nie,len si to myslí. Napríklad : Ja som nevedela písať na slohoch úvod a ani záver,tak mi to mamina zúvodnila a zozáverovala aby to malo úplný bezvýznam z mojim jadrom.A tak to aj ostalo vo všeobecnosti.Ale to,že mi ten sloh nenapísala celý malo svoj význam(aspoň do niečoho nemala tak celkom povolenie.) Niečo som musela nechať aj pre ocina. Názov. A to ostalo tiež vo všeobecnosti doteraz. Vlastne ich rozdieľnosť ma vždy fascinovala a aj nie.Ryba a Vodnár.Voda a Vzduch. Najmenej vtedy keď sa vždy v nedeľu pohádali a nebavili sa týžden.Tak som si vymýšlala všeliaké tie sladké vety čo akože jeden odkazuje druhému a tak.A opať sa vždy dali dokopy veď vlastne platenie šekov a riešenie ekonomickej situácie našej rodiny zbližuje.Podľa mňa to však už nevydržali byť bez- lásky - aj ked za celý čas som ich videla len raz sa verejne bozkávať.A aj to tajne spoza rohu. A vlastne som sa časom naučila tie slohy písať sama ,lebo postupne akosi ani nemali slov a už vobec nie na písanie.A možno aj mali len ja som ich už nechcela angažovať,lebo boli také suchárske.Také príliš dospelé.Chcela som byť ešte dieťa aby to nevyzeralo podozrivo..

Aj keď vždy som vedela o niečo viac.Alebo aj nie.Asi som len mala a mám bujnú fantáziu.

Potom som začala písať zaľúbené listy mojim platonickým láskam..anonymne :

. . . . . a  . . . . .á

to aby si náhodou nevšimli tie moje trapné červené mrkváčové rifle zo secondhandu,biele ponožky v sexi platených tichojebkách a štrikovaný sveter z milión farebných vzorov,ktorý totálne dopľňal moj (ne)image.

A mala som aj nádhernú farebnú tašku na ktorej bolo napísané KUFLÓN a MONIKA a moj brat sa na tom furt rehotal a aby ešte viac zakopal moje sebavedomie to premenoval na NOLFUK a AKINOM...

No ale spat k veci.Domnievala som sa ,že budem pre niekoho zaujímavou aspoň tým písanim mojích myšlienok.A bude ma hľadať...

No...hľadanie sa nekonalo.Veď vlastne mohol to byť ktokoľvek,len nie tá Zuza s tým motýlom čo kýve na jej hlave krídlami. To naozaj bývali také sponky 30 korún jedna.To som si musela ušetriť jednu 2O-ku z dňa na desiatu a plus druhý deň polku z nej.No veď ten hlad mi za to stál.Hlavne,že som mala motýľa.

To bol predsa znak,že sa viem este viac coolovejšie zľadiť.

Vtedy letela rúžovo -fialová kombinácia.Zvoncové nohavice a nejake tesne tričko alebo ešte lepšie minisukňa. V secondhande také farby nemali a o niečo viac peňazí na niečo ružové nebolo.

Tak som si povedala: KAŠLI NA IMAGE,VEĎ SI ANONYM !

A potom mi mamina nakoniec také tričko kúpila (asi tak o pol roka) a bola som taká z neho štastná,

že som ho nosila stále a zo všetkým.Aj s tým motýľom.

Ale to už vtedy zas nebolo v móde.

A vlastne doteraz mi to ostalo .Moja originálnosť.

Načo byť cool na povchu?stačí mi,že som vo vnútry nevzduchoprázdna...

A hlavne už nie ANONYMNÁ.

(Na neviditeľnosť som si nikdy nechcela moc privyknúť)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?